O DESAŤ ROKOV NESKÔR Siya sa preberala k vedomiu. Čím viac sa vynárala z hlbokej ničoty, tým intenzívnejšia bola bolesť, ktorá s prebúdzajúcim sa životom prichádzala. Trešťala jej hlava. Cítila pravidelné pulzovanie v opuchnutej pere. Na okamih si predstavila, ako jej groteskne vytŕča z tváre sťa zobák čierneho papagája kakadu. Niečo jej bránilo otvoriť ústa […]

Muž v čiernom sa zvedavo obzeral po reštaurácii, no okuliare si nezložil. Objednal Siyi jedlo, sebe iba kávu. Pohodlne sa oprel o operadlo drevenej stoličky a trpezlivo čakal, dokým Siya zhltne veľkú porciu špagiet. „Ja,“ začal, keď starostlivo prehltla posledné sústo a odsunula misku po stole, „nemám manželku, ani deti. Zato mám veľký byt, auto […]

Siya ticho plakala vo svojom stane, ktorý tak veľkodušne chcela zdieľať s Kayom. Už je to týždeň, čo Kaya nevidela. Pred troma dňami sa rozhodla, že na neho počká blízko domu, kde bývala jeho mama, ponevierala sa navôkol ako zatúlaný psík vôkol smetiska, no Kay sa ani raz neukázal. Možno chodil domov iba v noci, […]

Siya utekala ulicami, zdalo sa jej, že na ňu nevraživo zazerajú zachmúreným okom spod popukaných chodníkov, popraskaných skeletov lámp či spod opadaných omietok sivých stien. Prudko zastala, keď si uvedomila, že podvedome bežala k domu, kde kedysi bývala s mamou. Muž, ktorý zavinil maminu smrť, zostal bývať v ich byte, Siya sa nemala kam vrátiť. […]

„Včera sme boli takí zaujatí piesňou, že som ti zabudol dať toto,“ vítal Kay z diaľky prichádzajúcu Siyu. Opäť ju čakal pred jej skrýšou, zdalo sa, akoby ju netrpezlivo už nejakú tú chvíľu vyzeral. Stál a pozoroval, ako medzi nimi skracuje vzdialenosť krátkymi rýchlymi krokmi, s natiahnutou dlaňou, ktorá sa však odrazu zavrela. „Čo je […]

Kay ju už čakal pred vchodom z chrastia, keď sa vracala mostom späť z mesta. Len čo ju zbadal, vyskočil na rovné nohy a čakal, dokým k nemu príde. Siya si s neskrývaným údivom prezerala gitaru v jeho rukách, zatiaľ čo Kay si nemohol pomôcť – usmieval sa od ucha k uchu nad jej neskrývanou […]

Siya sa zhlboka nadychovala, nezvyknutá na vônu, ktorá sa z nej šírila a rozradostnene ju šteklila vo vlastnom nose. Vonia mydlom! Aké opojné! Keď vyšla z maličkej kúpeľne, zaznamenala Kayov prekvapený pohľad plný zle skrývaného obdivu. Celá červená sa skryla za cencúle mokrých vlasov, ktoré jej viseli do tváre. „Odteraz sa budeš umývať každý deň. […]

Luigi nepovedal ani slovo, keď sa zjavili vo dverách jeho reštaurácie ako dvaja duchovia. Potľapkal chlapca dobrosrdečne po pleci a zaviedol ich do zadnej uličky, aby ich nevideli hostia. Deti si sadli na zem a čakali, dokým sa jeho guľatá postava v červenej zástere nezjavila v zadných dverách s plnými rukami. Tanečným krokom na krátkych […]

Malá Siya kráčala cez park, nie chodníkom, aby nebola na očiach. Ešte stále si nezvykla na ľútosť či znechutenie zvedavo sa vykláňajúce z cudzích pohľadov. Učila sa ich však ignorovať, ľuďom zásadne do očí nepozerala. Prechádzala poza stromy. Väčšina z nich držala svoje husté zelené koruny na hrubých kmeňoch, ktoré ju starostlivo skrývali do chladivého […]

„Hej, maličká!“, ozvalo sa jej od chrbta a ona ľakom stuhla nad kontajnerom plnom smetí. Obzrela sa ponad plece s očami plnými strachu, ruka jej znehybnela nad otvoreným sáčkom, ktorý sa zdal byť najnovším príspevkom medzi neroztriedeným odpadom. Niekoľko metrov od nej stál dospelý muž. Celý bol oblečený v čiernom, napriek augustovej horúčave. Dlhé nohavice, […]