POKER FACE 2/6

Čím viac noc temnela, tým viac v nej stúpala úzkosť. Zalievala ju ako výdatný dážď počas nočnej búrky.

Vchodové dvere sa otvorili a ona zdvihla zrak zo špičiek svojich topánok do srdcovitej tváre o dva roky mladšej sestry.

„Môžem u teba prespať?“

Určite si uvedomovala, že nepotrvá dlho a začne sa brieždiť, no ani okom nemihla.

„Iste.“ Na tvári sa jej neobjavil ani náznak prekvapenia, úžasu či pohoršenia.

„Zobudila som ťa?“ Rýchlym pohľadom zhodnotila sestrin výzor. Pokrčené pyžamo, veľký fľak na prsiach, ktorý vyzeral ako natrávené materské mlieko. Tmavé vlasy nad bledým čelom zopnuté na temene hlavy do strapatého drdola. „Alebo ani ty nemôžeš spať?“

„Ja by som aj chcela,“ vystrúhala sestra unavenú grimasu a ustúpila o krok, aby ju pustila dnu, „ale maličká má horúčku. Je to už hádam šiesty krát, čo som ju bola uspať. Asi správne konštatujem, že budeme potrebovať aj nejaký životabudič?“ nebola to otázka akoby sa nezainteresovaným ušiam mohlo zdať.

„Myslím, že Thomas ma podvádza,“ vyhŕkla Helena, len čo sa posadili do plastových stoličiek na štrkom vysypanej terase. Nato zaklonila hlavu a celý obsah pohárika jej stiekol dole hrdlom. Alkohol jej nechutil, ale potrebovala sa uvoľniť.

Tvár pred ňou zostávala zarazená. „Prečo si to myslíš?“

„Viem, znie to absurdne. Ako ma môže podvádzať, keď kade chodí, tade rozpráva, ako ma miluje a nedá na mňa dopustiť? Jeho pohľad je vždy obrátený mojim smerom a pri každej príležitosti dáva najavo svoje city, hladí ma a bozkáva, kedy len môže. Človek by si myslel, že radšej by si dal koleno prevŕtať tupým nástavcom akoby ma mal stratiť.“ Helena do seba obrátila ďalší pohárik. „Nič to však neznamená. Podvádzať ma môže, keď sa tak rozhodol. Čo s tým môžem urobiť?“

Pokrčila plecami na znak, že s tým nemôže urobiť absolútne nič.

„Čo sa stalo? Čo urobil?“

„Zatajoval sa. Odbíjal ma hlúpymi esemeskami. Nechcel mi povedať, kde je. Vrátil sa domov okolo druhej nadránom bez jediného slovka vysvetlenia,“ Helena sa na okamih zháčila pri spomienke ako na ňu Thomas rázne volá, no ona ho nechce vidieť, nechce poznať slová, ktoré sú v jej očiach iba zbytočnými argumentami alebo klamstvami.

„To ešte nič…“

„Len čo prišiel, hneď sa vyzliekol a bežal pod sprchu. Navyše mu oblečenie voňalo po dámskej voňavke,“ sklo v jej prstoch takmer puklo.

Sestra mlčala, obočie jej vyletelo dohora. Brázdy na čele tak dotvorili výraz dokonalého prekvapenia. Naliala a pripálila si cigaretu.

„Žeby ti celý čas šikovne nastavoval poker face?! Myslela som, že si jeho stratená polovica, ktorú potrebuje na prežitie. Koľkokrát sme ho uštipačne podpichovali, že ti nedá dýchať! Nejakým zvláštnym spôsobom vedel, čo chceš skôr, než si to vyslovila a zabezpečil to pre teba skôr, než si si niečo stihla uvedomiť. Mal zanalyzované každé tvoje gesto, slovo, povzdych, mimiku. Zniesol ťa na rukách stopäťdesiatimi schodmi!“

„A plánoval aj vyniesť tými istými schodmi hore,“ Helenin smiech znel falošnou áriou ľútosti.

„Žeby sa z neho vykľul prvotriedny klamár?“ zamračila sa a vyfúkla oblak cigaretového dymu. „Prečo by ti prejavoval takú okatú lásku a zároveň ťa podvádzal? To sa mi nezdá. Prečo by to robil? Mne to proste nesedí. Thomas sa javil ako závislý na tvojej láske a pozornosti. Svetu dával najavo, že neexistuje nič, čo by ho od teba odtrhlo alebo odlákalo.“

Helena sa zmohla iba na ťažký povzdych.

„Si si istá tou dámskou voňavkou?“

„Nie,“ Helena nakoniec pripustila. „Napriek tomu… jeho správanie bolo nanajvýš podozrivé. Nezdvíha, ale píše správy. To znamená, že ho pri niečom vyrušujem. Keď zistí, že ho hľadám, ponáhľa sa domov, hoci môže zdvihnúť telefón a povedať – prídem domov neskoro. A len čo otvorí vchodové dvere, uteká do sprchy. Bojí sa, že jeho pokožka mi vyjaví nejaké svedectvá?“

„Je to divné, to áno,“ pripustila sestra. Vietor rozniesol popol z cigarety vo vetre. „avšak nemôže v tom byť niečo iné?“

Helena pokrčila plecami. „Nič iné mi nenapadá.“

„Urobil to už niekedy predtým?“

Helena sa silno zamyslela. „Nie. Nemyslím.“

„Ak chceš Thomasa z niečoho obviniť, mala by si mať v rukách nejaký dôkaz. Inak mu môžeš krivdiť.“

Helena prevrátila očami. „Prezumpcia neviny, až dokým nebude vyšetrovanie ukončené a vynesený právoplatný rozsudok súdu?“

„Ak niekoho má, bude u nej prespávať. Ľahko odsleduješ pár nocí, či spí doma.“

„A ak bude byt v noci prázdny…“

„… tak sa na neho vykašli.“ dokončila myšlienku sestra a uhasila ohorok o kameň.

A čo bolo ďalej? Prečítajte si pokračovanie.

______________________________________________________________________________

Už ste sa niekedy chceli stratiť v inom svete? Autorka, ktorú poznáte z tohto blogu, Vás pozýva na dobrodružstvo do ríše fantázie. Jej strhujúca fantasy romantika Vás očarí od prvej strany. Objednajte si teraz knihu/y s osobným venovaním autorky a nechajte sa unášať príbehom, ktorý Vás nenechá chladnými: