MODRÝ MESIAC IV. – TYQON

Tyqon zastal nad posteľou a v tme zamyslene pozoroval spiacu Yoranu. Hruď sa jej pokojne dvíhala v rytme pomalých nádychov, ladné krivky si zaslúžili jeho obdiv.

Prikrývka spadla k nohám postele, tak sa po ňu zohol a zakryl nahé ženské telo, ktoré ho však okrem svojej umeleckej dokonalosti nijak zvláštne nepriťahovalo. Nespokojne sa zamračil, odkráčal k baru a nalial si za pohár brandy. Smädne ho zaniesol k ústam a takmer polovica v ňom skončila jedným dúškom. Zamieril s ním na balkón, postavil sa ku kamennému zábradliu a zdvihol hlavu k mesiacu, ktorému chýbali dva dni do splnu. Chvíľu sa naň mračil akoby mu zazlieval jeho trblietavo – decentný jas, zatiaľ čo v ňom sa pomaly rozpínala ponurá temnota. Ľavou rukou si hrabol do vlasov, akoby týmto pohybom mohol zo seba striasť nepríjemné pocity.

Reflexívne napol sluch, pretože zachytil zvuk kradmých krokov. Vyklonil sa z balkóna a zahľadel na tmavé nádvorie.

Štíhly chrbát sa ladne vlnil cestou medzi záhradným okrasným porastom. Hlava s ostrými ušami sa držala pri zemi a sledovala stopu. Teplý vietor zabáral do srsti zvieraťa svoje neviditeľné prsty, v striebornom mesačnom jase sa zdala byť jemná ako hodváb. Veľkými labami nehlučne našľapoval, o chvíľu zdvihol hlavu dohora a zavetril.

Bol obrovský.

Tyqon dopil druhú polovicu pohára a nespúšťal oči zo zvieraťa.

Vlk!

Odrazu Tyqonove uši zachytili nový zvuk – ľahké kroky na suchej zemi, niekto prichádzal z druhej strany záhrady, nič netušiac vlkovi v ústrety. Tyqon si bol istý, že zviera zostalo rovnako prekvapené novým návštevníkom ako on. Opatrne prešiel na druhú stranu balkóna.

Videl, ako sa vlk prikrčil a nehybne čakal.

Love!

Ako to, že nespí v izbe?

Kráčala naboso, v dlhej bielej pánskej košeli, cestou hladila jemné lupene ruží a obracala sa za vetrom, aby jej hrejivými prstami hladil tvár. Videl, ako zajasala, keď naďabila na fontánu. Sadla si na jej okraj a naberala do rúk vodu trblietajúcu sa vo svite okrúhleho mesiaca.

Vlk dole sa začal opatrne zakrádať Slaveniným smerom. Neponáhľal sa.

Tyqon napäto pozoroval, čo sa bude diať.

Dievča vôbec netušilo, že ju obozretne pozoruje pár divých očí. Vlk sa priblížil tak blízko, ako len mohol, aby zostal nespozorovaný a chvíľu ju ostražito sledoval. Potom sa odrazu vymrštil a skočil priamo pred Love.

Tyqon videl, ako sa zľakla. Inštinktívne cúvla, stratila rovnováhu a spadla do fontány. Trvalo len okamih, keď sa zjavila jej mokrá hlava, potom horná časť tela, košeľa sa jej prilepila na pokožku. Strnula na všetkých štyroch ako striehnúca mačka a zarazene sa zahľadela na vlka. Nevydala ani hláska.

Vlk sa prednými labami postavil na mramorový kraj fontány a sklonil k nej veľkú hlavu. Love sa prikrčila, no tvár neodvrátila. Vzdialenosť medzi nimi sa skrátila na niekoľko centimetrov. Tyqon ani nedýchal.

A potom to prišlo.

Nocou sa zniesol roj hviezd. Rozprskol sa zo severu a zovrel mesiac do krátkeho ohnivého objatia. Následne, neviditeľná ruka začala mesiac prekrývať. Akoby mu chcela zmazať bledosť z jeho líc. Keď ho začala znova odkrývať, vylial sa z neho prúd modrého svetla. Tyqon sa zachvel a neveriacky upieral pohľad na oblohu v náhlej bázni, z ktorej sa mu mocne roztĺklo srdce. Modrý mesiac!

Pohár mu vypadol z ruky a rozbil sa na kamennej zemi balkóna.

„Pane!“ skríkol mu za chrbtom pán Kim. Bol rovnako rozrušený ako on. Iba výnimočnosť situácie mu dovolila vojsť do Tyqonovej izby bez pozvania, keď v jeho posteli ležala žena.

„On ju našiel!“ Tyqon sa ledva spamätával. Neobzrel sa na pána Kima, ale hľadel dole na vlka a na Love.

Tí dvaja akoby skameneli v čase, uväznení v magickej žiare modrého mesiaca. Na pleciach sťaby sa im usadili popadané hviezdy.

Ani jeden z nich sa nehýbal.

„Všetky vlky vyjdú na úpätia hôr!“ Hlas pána Kima sa chvel.

„Pretože osud opäť zasiahol do ich rodu! Vybral si Torqata a predstavil mu svoju vyvolenú!“