späť na blog

MODRÝ MESIAC III. – YORANA

„Love, dajte mi kľúče,“ vyzval ju Tyqon. „O auto sa postarám ja.“

Love zostala evidentne v pomykove. Otvorila ústa na odpoveď, ale prešli dlhé sekundy a ona nevydala ani hláska.

„Vstúpili ste do môjho domu a dovolili mi, aby som vás zobral pod svoju ochranu. Tak mi dovoľte pomôcť vám až do konca.“

Yorane búchalo srdce ako divé, upierala na Love veľké sovie oči.

„Je také ťažké prijať pomoc od muža, ktorého ste práve spoznali?“

Yorana rozlúštila v Slaveninom pohľade tichú prosbu o pomoc.

„Vôbec nie…o toto vôbec nejde.“ Pokrútila hlavou Yorana ujmúc sa slova, „vážime si, čo ste pre nás spravil. Už to bolo veľké gesto, preto by sme vás neradi zaťažovali ďalšími problémami.“

Tyqon sa rozosmial.

„Viete,“ Love sa k nemu obrátila s vážnou tvárou, „priala by som si, aby takých mužov ako vy bolo na svete viac.“ Zverila sa mu s úprimnosťou v hlase.

Tyqon chytil svoju prázdnu šálku za uško, naklonil ju k sebe a položil späť na tanierik. Záhadne sa usmieval, akoby mu vydala nejaké osobné tajomstvo.

„Potom by možno ani feminizmus nemusel mať tak ostré hrany ako má dnes.“ Yorana sa schuti zasmiala.

„A úprimná ponuka nezištnej pomoci od muža by ženám neprišla taká neuveriteľná ako návrh dotknúť sa prstom mesiaca.“ Love sa bezprostredne rozosmiala tiež.

„V tom prípade musíte spoznať môjho brata, Torqata.“

Love mu venovala široký úsmev vo farbe nefalšovanej úprimnosti. „Radi ho spoznáme, ak je ako vy. Yorana, daj mu kľúče.“

Yoranu prevŕtal pohľad farby ľadových cencúľov na pozadí oceľovej oblohy. Natiahol k nej ruku, zatiaľ čo ona vyvíjala nadľudské úsilie, aby nebolo na nej badať, čo s ňou robí pohľad jeho zvláštnych očí.

„Navrhujem, aby ste zostali našimi hosťami, dokým nevyriešime auto. Pán Kim vám ukáže izbu, kde môžete prespať toľko nocí, koľko bude za potrebné.“

Yorana sa omráčene nadýchla.

„Dúfam, že vám vašu láskavosť raz budeme môcť oplatiť.“ Love vyzerala byť dojatá. A pokojná.

Cvrčky pod bledým mesiacom vyhrávali svoje serenády.

Fúkal mierny teplý vánok, ktorý im láskyplne servíroval omamnú vôňu rozkvitnutej záhrady v kombinácii so sladkou vôňou neviditeľného náručia letnej noci. Yorana pomaly vystupovala hore širokým schodiskom za Love a pánom Kimom, dlaňou hladila kamenné zábradlie, jej kroky tlmil koberec. Zadumane mlčala, plná Tyqonovho žiarivého bieleho úsmevu, od ktorého nevedela oči odtrhnúť až do neskorého večera.

Dom na prízemí skrýval mnoho miestností, no ju lákalo zistiť, kde má Tyqon svoje útočisko. Všetko navôkol bolo usporiadané, precízne naaranžované, čisté a… starožitné. Ľúbilo by sa povedať – aristokratické. Zastala na poslednom schode prvého poschodia, za Slaveniným chrbtom, a začudovala sa, prečo stoja. Nato sa Love pohla a odhalila Yoraniným očiam stenu plnú postáv v životnej veľkosti. Obrazy osadené v hrubých rámoch, zdalo sa, že všetky tváre sa na ňu odrazu zahľadeli. Zamrazilo ju. Kráčala váhavo za Love, od obrazu k obrazu, hľadela na Tyqonove črty v cudzích tvárach so zatajeným dychom.

Počula, ako sa Love odrazu sprudka nadýchla:

„Kto je toto, vedľa Tyqona Shazzara, pán Kim?“

„To je mladší brat pána Tyqona. Torqat.“ blahosklonne odvetil.

„Tie zvláštne oči,“ Love prepichla pohľadom pána Kima, „… majú všetci na obrazoch. Aká jedinečná rodová črta! Čo sú to za oči?“

„Už ste niekedy videli zblízka oči vlka, madam?“ odpovedal jej on otázkou.

Yorana privrela dvere na izbe, do ktorej ich zaviedol pán Kim a zostala za nimi stáť. Nato ich opatrne pootvorila a vyzrela von.

„Čo robíš?“ vyzvedala Love. Jej zmätený výraz, ktorý sa jej do tváre votrel po čudnej otázke pána Kima rovnako zreteľne ako Yorane, sa prehĺbil.

„Čakám, kedy začujem jeho kroky…“

„Prečo? Bude sa ti lepšie spať?“ podpichla ju Love.

„Chcem vedieť, kde má izbu.“

„Načo to potrebuješ vedieť?!“ Nebola to otázka, skôr zahriaknutie.

„Pst!“ prerušila ju Yorana, „počujem kroky!“ Vybehla z izby a schovala sa za kreslo neďaleko nej, ktoré bolo súčasťou inventáru miesta s portrétmi shazzarovskej krvnej línie. Tyqon kráčal s pánom Kimom schodiskom, a keď si myslela, že ju nemôžu zbadať, opatrne vystrčila hlavu. Nakoniec pán Kim zhasol svetlo a dom sa ponoril do tmy.

Yorana počkala, dokým sa domom rozlialo absolútne ticho, až potom sa zdvihla a po špičkách odcupitala naspäť.

Love za ten čas nezmenila pózu. Stála uprostred izby, s rukami za chrbtom, nehybná, s odmietavým a podozrievavým pohľadom upretým do Yoraniných uhýbajúcich očí.

„Nič nehovor!“

Yorana si zahryzla do jazyka.

O hodinu neskôr sa posadila na posteli. Love vedľa nej vyzerala, že pokojne spí. Opatrne odhodila prikrývku a skĺzla z vysokého matraca.

Vytratila sa z izby ako dym a bosá kráčala k dverám Tyqonovej spálne. Srdce jej hrmotne bilo vo vlastných ušiach, ohlušovalo ju ako hlaholiace kostolné zvony. Chytila do rúk kľučku a nadýchla sa. Prsty sa jej chveli. Naprázdno prehltla a v duchu sa ohriakla, aby zbytočne nepremýšľala nad tým, čo sa chystá urobiť. Zamračila sa nad vlastnou slabosťou, rázne kľučku stlačila a odhodlane prekročila prah. Srdce jej v bláznivom rytme udieralo do hrudníka. Opatrne za sebou zavrela, snažila sa zorientovať. Prvé, čo jej padlo do očí, bol záves z ľahkej látky, s ktorým sa nočný vietor pohrával v otvorených balkónových krídlach. Svetlo mesiaca, ktoré mdlo prepúšťal, odhalil Tyqonove štíhle telo na veľkej bielej posteli. Ani sa nepohol, aby zakryl svoju nahotu, keď k nej prehovoril:

„Prišla si sama, uprostred noci, do mojej spálne. Vedz, že si uvedomujem, čo to znamená.“

Mlčala.

„Uvedomuješ si plne ty…?“

„Áno,“ odvetila jednoducho. Podišla k jeho posteli a porozopínala si gombíky na tenkej pánskej košeli, ktorú im pán Kim pripravil na spanie. Tyqon sa k nej postavil, len čo košeľa spadla na zem k jej chodidlám. Prevyšoval ju, cítila sa pred ním malá a bezbranná. Už ten pocit ju omamoval.

„Nič ti neviem sľúbiť.“ varoval ju.

„Na tom mi nezáleží.“ Natiahla k nemu ruku a pohladila ho stredom hrudníka. Farba noci dokonale vytieňovala každý sval jeho atletickej postavy. „Ako by som mohla zaspať, keď moja hlava je plná teba? Keď zavriem oči,“ Yorana zavrela oči, „vidím, ako ma hladíš, bozkávaš moje ústa a telo… a ja neviem odolať… chcem ťa hladiť tiež.“

Za chrbtom sa jej objavila jeho ruka a potiahla jej svižné opálené telo k jeho úzkym bokom. Oprela svoje prsia o jeho hruď a dýchala v jeho rytme. Potom sa k nej sklonil a pobozkal ju. Vôbec nie skusmo, nežne. Bral si ju hladne a divoko.

Rubrika: MODRÝ MESIAC