Udalosti posledných dní dohnali Delailu k odchodu z mesta. Medzi múrmi vznešenej starej usadlosti Castle hotela chce zabudnúť na Igora, nájsť stratenú duševnú rovnováhu a porozmýšľať, ako by mala zakročiť proti Duchovi, aby ju viac neprenasledoval.
Je to však práve Duch, na ktorého v prvý večer v Castle hoteli narazí. Tajomný muž, vysoký ako málokto, na ňu prehovára hlasom, ktorý dobre pozná a sám seba nazýva Baamiel, Vládca búrok. Baamiel ju postaví pred ultimátum, zbaví ju možnosti úniku a vtiahne ju do nebezpečnej hry o jej vlastné srdce. Ďaleko od civilizácie, v lone krásnej prírody a v žiari plameňov Baamielových ohnivých očí Delaila vyťahuje všetky zbrane, aby sa ubránila Baamielovi, nestratila zdravý rozum a unikla desivému Agielovi, ktorý jej ukáže odvrátenú stranu Agielovi, ktorý jej ukáže odvrátenú stranu Baamielovho sveta.
„Delaila uprela pohľad na mesiac.
Bezpečnostné dvere za Samuelom sa razom pribuchli.
Zamračila sa.
Keď vonku na schodoch sedela s Penemuom, na oblohe visel kosák. Teraz je mesiac v nove. V tejto fáze jemný kruh svetla vôkol mesiaca zvykol skromne sliepňať, sťaby sa vôkol neho zhŕkli svätojánske mušky. Mesiac nad Castle hotelom však vysielal k zemi žiarivé tajuplné lúče, zdalo sa, že na konkrétne miesto. Delaila sa chvatne rozbehla tým smerom. Čím viac sa blížila k miestu, na ktoré mesiac ukazoval svojím striebristým ukazovákom, tým opatrnejšie našľapovala. Za normálnych okolností by les bol tmavý a nepreniknuteľný, strašil by ju svojou temnotou. Bledé svetlo ju spoľahlivo viedlo krížom k neveľkej zastrčenej čistine.
Spomalila. Načúvala. Nečujne sa zakrádala bližšie a bližšie, prikrčená pri zemi, s hlavou medzi plecami.
Baamiel!“
