LAŇ MEDZI VLKMI II/1

O DESAŤ ROKOV NESKÔR

Siya sa preberala k vedomiu. Čím viac sa vynárala z hlbokej ničoty, tým intenzívnejšia bola bolesť, ktorá s prebúdzajúcim sa životom prichádzala. Trešťala jej hlava. Cítila pravidelné pulzovanie v opuchnutej pere. Na okamih si predstavila, ako jej groteskne vytŕča z tváre sťa zobák čierneho papagája kakadu. Niečo jej bránilo otvoriť ústa v bolestnom stone mimovoľne sa derúcom hore hrdlom. Do slín sa zamiešala trpká pachuť kovu a Siya si razom uvedomila, že to zaschnutá krv zlepila jej hornú a dolnú peru dohromady. Ďalej si uvedomovala spútané ruky nad hlavou, kolená stŕpnuté na tvrdom studenom povrchu, visiacu hornú časť tela vo vzduchu a niečie prsty bez štipky citu zvierajúce jej husté čierne vlasy na temene, ktoré nekompromisne držali jej hlavu vzpriamenú. Boli tu hlasy, ktoré sa medzi sebou potichu dohovárali.

Ženský a mužský.

Siya otvorila oči.

Tmavé tiene vo vyprázdnenom sklade takmer bez okien sa jej chvíľu zlievali dokopy, dokým si privykla na husté šero.

VOŠLA JAZYKOM MEDZI ROZBITÉ PERY A NASILU ICH UVOĽNILA.

„Kde som?“ Vlastný hlas akoby ju nechcel sprevádzať.

Otázku smerovala k najbližšie stojacej postave pred ňou, mužovi v bielej košeli a tmavých nohaviciach, s hustou krátkou čiernou bradou, od ktorej nahor lenivo stúpal hustý dym z cigarety zakliesnenej medzi mužovými zubami. Jeho výšku odhadovala na meter sedemesiatpäť. O štyri centimetre viac ako má ona. Sako ležalo pohodené na zemi asi pol metra od neho. Len čo sa jej vlastný hlas oprel do uší, postava k nej pristúpila a opakom ruky ju udrela do tváre. Siyine pery explodovali a nanovo ju zaliala krv. Ruka na jej temene jej nedovolila uhnúť sa.

„Otázky nekladieš. Iba odpovedáš.“ Muž narovnal chrbát a ustúpil, „toto je Mamman.“

Siya zaletela pohľadom k žene vekovo niekde po päťdesiatke. Výška možno meter šesťdesiattri. Šedivé vlasy dlhé po bradu jej neposlušne odstávali od hlavy ako potrhané drôty z pletiva. Nemohla jej však uprieť istú eleganciu s tými karmínovo-červenými perami a modernou koženou bundou prehodenou cez malé plecia. Venovala Siyi dokonalý, bezchybný úsmev na pozdrav.

„Kde som?“ zopakovala Siya bez rozpakov.

Žena kývla mužovi, aby zostal stáť na mieste.

„Dostala sa mi do uší zvesť o nevšednej žene. O žene, ktorá si to smelo nakráčala do brloha hrdlorezov a premenila istý podnik na spálenisko. Môj podnik. Na spálenisko.“ zdôraznila.

„Jedného z mojich najlepších mužov pripútala na nemocničné lôžko spôsobom, že ani sami lekári ho už nevedia dať dokopy tak, ako bol predtým. Niečo mi dlžíš, nemyslíš?“ jej hlas v rovine altu bol rovnako nízky ako neznámej výška.

„Nedá mi neopýtať sa, kto bola tá zázračná žena,“ uchechtla sa Siya, „a ak vám niečo dlžím, obávam sa, že sa musíte postaviť do radu…“

Spoza ženinho chrbta sa vynoril tieň v bielej košeli a napriahol sa na úder. Siya preklínala ruku, ktorá jej zozadu znehybnila hlavu. Iba prudko vydýchla po tvrdej rane.

„Stotisíc za lokál a ty ako náhrada za muža, ktorého si spravila kripľom.“ Žena, ktorá si hovorila Mamman, siahla do vnútorného vačku bundy, vytiahla cigaretu a nechala si pripáliť. Pôžitkársky vyfúkla dym smerom k Siyi a čupla si neďaleko nej.

„Stotisíc?“ Siya opovržlivo fľochla smerom k malej žene, „ten pajzeľ nestojí ani za žltý teplý moč pouličného psa!“

VYTIAHLI JU DO VZDUCHU, ŠPIČKAMI LEDVA DOČIAHLA NA BETÓNOVÚ PODLAHU.

Ruka z vlasov zmizla, vzápätí jej vzduch z pľúc vyrazila päsť v žalúdku.

„Uznávam, nie je to žiadna La Vague d´ Or.“ Žena – Mamman sa začala prechádzať sem a tam, budila dojem, že nad niečím vážnym premýšľa, zatiaľ čo Siya lapala dych. „A ten, kto si nechá vyprášiť kožuch ženou, nemá právo viac sa nazývať mužom a ukazovať mi svoju slabomyseľnú tvár.“

„Ty si výnimočná bytosť.“ pokračovala, „budeš dobrá vykonávateľka mojich „errands“ namiesto neho.“

„Pre nikoho nepracujem,“ odvetila Siya pohotovo, podvedome očakávajúc ďalší úder.

„Tri roky… a tvoj dlh bude zmazaný,“ poslednýkrát si potiahla, hodila zbytok cigarety na zem a udusila opalok drobnou nohou v koženej topánke. „Od dnes si môj človek. A ja tvoja Mamman.“ Vyfúkla dym nosom.

„Zbytočne mrháte svojím a mojím časom. Pre nikoho nepracujem, nebudem sa opakovať.“

Žena zdvihla ruku, aby zastavila ranu na ceste k Siyinmu telu.

„Toto je ponuka tvojho života. Príležitosť, ktorá neprichádza dvakrát. Okrem iného, zaujíma nás, ako pracuješ.“ Teatrálne rozhodila rukami.

„Rozviažte ma,“ Siya nastražila všetky zmysly, napla svaly. Ústa sa jej roztiahli vo vyzývavom širokom úsmeve, v žilách ju ohrieval adrenalín meniaci jej krv na spenenú riavu, „a ja vám ukážem, ako pracujem!“

Ďalší úder jej natrhol obočie. Napriek tomu, že sa jej zaiskrilo pred očami, zvonivo sa rozosmiala.

Nenápadne ovila prsty okolo lana, na ktorom visela a zakvačila sa. Akonáhle sa muž priblížil ďalší krát, briskne vykopla jeho smerom, až ho odhodilo. Trvalo niekoľko sekúnd, dokým sa spamätal a vyskočil na rovné nohy zahanbený a zúrivý. Mamman sa len prizerala s kamennou tvárou a naznačila mužovi v bielej košeli, aby si držal odstup.

SIYA NÁHLE NA KRKU ZACÍTILA OSTRIE NOŽA.

„Toto ti možno pomôže správne sa rozhodnúť.“ Nakoniec do napätého ticha prehovorila Mamman a Siya prižmúrila oči v snahe rozoznať v prítmí tvár na bielo-čiernej fotografii, ktorú jej strčili pod nos spoza jej chrbta.

Naprázdno preglgla, krv v nej sa na okamih divoko spätila. Dúfala, že trpký jed bezmocnosti sa nevylieva z výrazu jej tváre.

Poznala tvár na fotografii, hoci ju nevidela už osem rokov. Dorsanove inštrukcie, ktoré jej zanechal, boli jasné – a hneď prvá znela – spretrhať kontakty s ľuďmi, na ktorých jej záležalo.

„Lilly Keller. Tridsaťšesť rokov. Vydatá za Filipa Kellera. Za slobodna Lettrichová.“ Mamman spravila dramatickú pauzu predtým, než pokračovala:

„Žije v krásnom trojizbovom apartmáne neďaleko Čerešňovej aleje. Jazdí na malom modrom hedžbegu, zatiaľ čo jej muž na striebornom džípe. Žiadne deti, ten chlap je asi impotentný.“ Mamman si skúmala nechty, zatiaľ čo Siya dlhé sekundy nútila myseľ k pokoju.

„Nie som lacná.“ napokon hlesla.

Mamman sa smiala až sa ozvena v prázdnom priestore niekoľkokrát vracala späť. Dala pokyn mužovi za Siyiným chrbtom, ktorého tvár Siya doteraz nemala možnosť vidieť a nôž sa z krku vytratil. Následne jej na tvári pristála látka, po prvom nádychu Siya spoznala sladkastý zápach chloroformu. Poznala i jeho anestetické a narkotické účinky.

Skôr, než znova stratila spojenie s vedomím, ešte započula posledné slová Mamman:

„Prvé týždne ju sledujte.“