späť na blog

NOČNÝ BEŽEC – 4 CONFESSION

Pípla sms.

„Prečo mi toto robíš?“

Thomas.

„Máme spoločné plány.“

„Prečo si ubližujeme?“

„Kde si, láska?“

Som stratená, prebehla Helene hlavou myšlienka pri pohľade na Thomasovu poslednú správu.

Stála na chodbe, v pravej ruke žmolila kľúč od auta a upierala pohľad na nástenné hodiny.

22:36

Má odísť na svoje stanovište neďaleko bytu už teraz? Predchádzajúce noci jasne ukázali, že Thomas sa domov pred polnocou nevracia. Vidina niekoľkohodinového čakania ju vôbec nenadchýnala.

Ale čo ak sa dnes vráti skôr?

Po desiatich minútach neistoty nakoniec zhasla a zamkla za sebou vchodové dvere.

Len čo zistila, že Thomasove auto nie je na parkovisku, v duchu si vynadala za naivitu, zaparkovala medzi dve dodávky a zhasla svetlá.

Čo má Thomas každý večer také dôležité, že sa po ňom zľahne zem?

Odovzdane zopakovala scenár z posledných večerov – z trávnika pod balkónmi hádala, či sa u nich svieti, a keď sa uistila, že okná sú nepreniknuteľne tmavé, vyťukala kód na číselnom paneli vedľa menoviek nájomníkov, načo vchodové plastové dvere sedemposchodového paneláka s tichým „cuk“ uvoľnili zámku. Vošla do bytu, pohľadom prebehla spálňu, obývačku, kuchyňu i kúpeľňu, či náhodou nenatrafí na niečo nezvyčajné, podozrivé, mätúce. Keď nič také nenašla, zhasla, otvorila dvere na balkón a oprela sa o zábradlie. Očami zablúdila hore k jasnej nočnej oblohe, hviezdy sa jagali na pozadí štyroch štíhlych, vysokých borovíc, tmavších ako sama noc. Zamyslela sa, stratená v teplých čiernych diaľavach.

S najväčšou pravdepodobnosťou nevydrží hliadkovať ďalšie noci. Je jej jasné, že Thomas sa zdržiava na neznámom mieste do skorého rána, spať chodí domov. A sám. Zatiaľ. Hliadkovanie ju oberá o zdravý spánok, narušila si celý biorytmus a jej telo i myseľ to výrazne ovplyvňuje mučivým spôsobom. Prebdené noci, depresia, clivota a samota ju oberajú o energiu, ráno nemôže vstať – a to dokonca ani na obed, nemá silu a vôľu vykonávať koždodennú rutinu. Jej záložné zdroje idú už len na polovičný výkon.

Rada by zistila, kde Thomas trávi svoj čas, ale aj z diaľky pozná jej auto, nedokáže ho sledovať bez toho, aby ju nepoznal. Mal zvláštne nadanie nečakane sa objavovať na miestach, na ktorých sa ocitala ona bez toho, žeby sa dopredu dohodli alebo by si povedali, kde budú. Akoby ich osud jeden druhému stále predhadzoval do cesty s nevyslovenými slovami – vy dvaja k sebe patríte, nech sa deje čo chce.

Potrebovala by zistiť, čo si o celej situácii myslí Thomas. V takom prípade by jej stačilo vypočuť si jediný jeho telefonický rozhovor. Keď sa Thomasovi nedarilo, keď sa pohádali alebo mal zlý deň, mal tendenciu obvolávať svojich kamarátov a kolegov, aby sa vyrozprával z toho, čo ho trápi. Helene sa zveroval málokedy, aj to len povrchne, pretože mu záležalo na vlastnom statuse tvrdého muža, ktorý má ochraňovať svoju ženu od všetkého zlého, vrátane svojich problémov.

Nevideli sa už niekoľko dní, Thomas musí byť nervózny a nesvoj.

Má sa postaviť pod balkón a nadéjať sa, že vylezie telefonovať na vzduch?

Hlúposť. Musí byť lepšie riešenie.

Schová sa za posteľ!

To bol teda nápad za všetky drobné!

Behom pár minút ju začal omínať zadok na tvrdej dlážke, z plávajúcej podlahy sálal chlad a prenikal jej až do vnútorných orgánov. Po pol hodine celá skrehnutá vybrala zo skrine deku, zloženú ju hodila ku stene, o ktorú sa opierala a vtesnala sa naspäť medzi čelo postele a radiátor.

Bojovala s neodbytným pocitom, ktorý jej opovržlivo dohováral s penou v kútikoch úst, že je trápna a smiešna.

23:46

Thomas sa čochvíľa vráti.

Osprchuje sa, zapne televízor a zaspí na gauči. Modrosivé svetlo z veľkej obrazovky sa mu bude preháňať po tvári až do rána.

Potom sa Helena vyparí ako duch.

02:17

V Helene vrel hnev.

Thomas nechodil, žalúdok sa jej krútil hladom a vydával škriekavé zvuky do ticha, ktoré pôsobili na Helenine nervy ako Molotovov koktail.

Presiaknutá chladom a zbytočnosťou celého svojho konania, zúrivo za sebou zamkla dvere a vrátila sa do auta.

O tri minúty neskôr to bol Thomasov chrbát, ktorý spôsobil, že sa jej líca zafarbili tŕňom slepej pomstychtivosti.

V ďalšiu noc sa Helena vybrala k bytu až o jednej v noci. Na jej prekvapenie, Thomas bol doma. Zaparkované auto a svetlo z televízora zvláštnym spôsobom rozozvučali struny na jej spustnutom srdci.

Pomaly vystúpila schodiskom a s rozbúšeným srdcom zastala pred dverami do bytu. Keby vedel, že tu stojí… tak blízko…

Akoby ju zasiahol paralyzér. Nehybne stála v tme a plytko dýchala.

Nato sa na poschodí rozsvietilo svetlo. Helena prudko nabrala kyslík do pľúc a pomaly zasunula kľúč do zámky. Nepravidelné kroky a hlasité dychčanie. Nejaký sused práve schádzal schodiskom vyvenčiť psa. Pootočila kľúčom v zámke a opatrne poodchýlila dvere. Láskavý hlas sa prihováral psovi, ktorý pazúrmi na kamennej dlážke vytváral zvonkohru cupitania.

Helena si vydýchla, len čo zbadala zavreté dvere do obývačky. Hlasy a zvuky z televízora ju upokojili a tak sa prešmykla dnu opatrne za sebou zavrúc dvere, ktoré nevydali ani hláska. Konala skôr inštinktívne, preto sa na chodbe zháčila a premýšľala, čo robiť. Nakoniec pristúpila k obývačkovým dverám a chytila do rúk kľučku. Úzkostlivo pozvoľna stláčala kľučku nadol a odchýlila dvere na pár centimetrov.

Presne, ako si myslela, Thomas spí a zdá sa, že nemá ani poňatia o tom, čo sa mu deje pod nosom. Zaspal oblečený, takže to nebude tak dávno, čo prišiel domov. Pohľad jej padol na mobil na nabíjačke. Našlapovala nečujne k rohu miestnosti, načiahla ruku k stolu a chvatne ho vopchala do zadného vrecka riflí. Potom sa otočila a rýchlo kráčala von.

„Helena?“

Naozaj začula za chrbtom svoje meno alebo sa jej to marí?

„Helena, si to ty?“

No namôjveru, rýchlo preč!

Skočila k vchodovým dverám a rázne ich zavrela. Zarevali ako vojak na fronte, ktorému guľka prestrelila ucho. Vyrazila z paneláka akoby jej horelo za pätami. Rozbehla sa krížom cez trávnik s úmyslom nájsť vzdialené, skryté, bezpečné miesto, kde si nerušene a starostlivo poprezerá Thomasove správy.

Buď je ten človek taký prezieravý a všetky správy, ktoré by ho usvedčovali z nevery, vymazal alebo je Helena paranoidná.

Okrem reklamy na nejaký poker a správy od jedného z jeho kamošov, ktorého nikdy nevidela, v znení – Maj svoju hrdosť a nepros sa jej! – nenašla nič rukolapné. V zozname hovorov sa nachádzali iba mená jeho kamarátov, ktoré poznala a pracovné telefonáty.

Postavila sa vo svojej skrýši medzi hustými kríkmi vysokými po pás a rozhliadla sa. Už tretíkrát počula kroky prechádzajúce niekde nablízku, ale nikoho nevidela. Ak ju Thomas zaregistroval, určite ju hľadá. Ak ju nevie nájsť, počká si ju pri aute, na ktoré bezpochyby natrafí.

Nebude tu čakať do rána, vráti sa a mobil ukradomky položí ma miesto, kde ho zobrala.

Práve prechádzala popod ich balkón, keď sa znenazdania oproti nej objavila postava. Helena sa naľakala a v momente sa otočila na päte. Vedela, kto je to.

„Počkaj!“ zavelil. Počula, že ju nasleduje a tak sa dala do behu. Krv sa jej vzbúrila, srdce bilo až v sluhách a dych sa jej zadŕhal v hrdle.

„Helena!“ Asi ho rozčertila, zrnko údivu a rozčarovania v jeho hlase sa nedalo prehliadnuť. Dobehol ju pri aute, mocne ju otočil k sebe a oprel o kapotu na strane vodiča. Bleskovo ju pritlačil vlastným telom, ktoré sa hrozivo týčilo nad ňou a z oboch strán zatarasil prípadný útek rukami.

„Nie…“ uniklo jej spomedzi pier ublížene.

Počula, ako zhlboka nasal vôňu jej tmavých vlasov a pudko vydýchol.

„Prepáč mi,“ začal tichým hlasom, „prepáč mi to všetko.“

„Čo konkrétne?“ Bola zvedavá, čo jej odpovie, za čo sa ospravedlňuje.

„Že som ti nezdvíhal telefón… ale nemohol som.“

Och! Zasa tá istá rozprávka!

Helena sa do neho zaprela a nasilu ho odtlačila. Pravda, keby nechcel, nepohla by ním ani o centimeter, ale neochotne sa odtiahol.

„Neviem, čo si myslíš, ale krivdíš mi.“ pokračoval.

„Chceš to vedieť?“ šplechla mu, „myslím, že sa mi podviedol, Thomas. Podviedol si ma s inou ženou. Inak by si nemal problém absolvovať so mnou hovor v ktorejkoľvek nočnej hodine, na hocijakom mieste na tejto planéte.“

„Neexistuje!“ vykríkol a na okamih sa zháčil pozorne si ju premeriavajúc. „Dobre, vieš, že okrem teba nikoho nemám. Nikdy by som ťa nepodviedol, na iné ženy nemám čas a ani ma nezaujímajú. Ty si to najlepšie, čo ma mohlo v živote stretnúť, to veľmi dobre viem!“

Helena sa naježila. „Netrep! Ktorý muž by nedvíhal telefón – tomu najlepšiemu, čo ho v živote stretlo,“ zopakovala po ňom sarkasticky, „…iba ten, ktorý nechce prezradiť, kde a s kým je! Keď si si uvedomil, že som sa nahnevala, chytro si sa dorútil domov. Z topánok si skočil rovno do sprchy akoby som z teba mohla niečo zacítiť!“

Thomas sa nasilu zasmial. „Čo si mohla zacítiť? Jedine to, že som bol spotený a taký som sa ti nechcel ukazovať na oči. Chcel som ťa stisnúť v náručí, ale nie tak, aby som ti smrdel! A čo si urobila ty? Utiekla si bez jediného slova!“

Helena sa uchechtla. „Veľa hovoríš, ale nič neprezradíš. Máš problém povedať mi, kde si bol?“ Ostentatívne sa mu zahľadela do očí, zatiaľ čo vánok jej podchvíľou jemne odhŕňal vlasy z tváre.

„Bol som…“ sklonil hlavu, lebo neuniesol váhu jej obviňujúceho pohľadu, „na pokri.“ dokončil váhavo.

„Poker?“ neveriacky zopakovala.

„Áno. Chodím na turnaje – pokru.“ Prehltol naprázdno. „Úzka skupina ľudí, nič oficiálne. Musím sa sústrediť a preto nemôžem dvíhať telefón. Iba, keď máme prestávku.“

Helena podvedome zakrútila hlavou, pomaly, zo strany na stranu. „A prečo si mi to nepovedal? Nemáme pred sebou predsa nijaké tajnosti.“

„Nechcel som, aby si si myslela, že som gambler.“

„A nie si?“ zatiahla.

„Nie!“ náhlivo vyslovil s tvrdosťou v hlase.

Helena sa mu otočila chrbtom, odomkla dvere na aute a posadila sa za volant. Strčila kľúč do zapaľovania a naštartovala.

„Tie pokrové turnaje sa konajú každý večer a trvajú celú noc?“

Thomas sa pousmial, tentoraz úprimne pobavený. „Ak nevypadneš v prvých kolách, trvajú zhruba do jednej – do druhej.“

A čo ten ženský parfém na jeho oblečení. Bol tam?

Nechcela ho s touto domnienkou konfrontovať, aby si nemyslel, že jej žiarlivosť nezdravo zatemnila mozog.

„Aj tak ti neverím!“

Zabuchla dvere, nato zamkla a zaradila jednotku bez toho, žeby sa na neho čo i len raz pozrela, keď odchádzala.

…Sledujte Denalea blog a dozviete sa, ako príbeh pokračuje ďalej.


VIAC Z PERA DENALEA VOLKONA VO FANTASY ROMANCE na pokračovanie – v Martinuse a Pantha Rei, alebo si ju môžete objednať priamo tu aj s podpisom Volkony.